Prašivá (vrch v Nízkych Tatrách; 1 652 m n. m.)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prašivá
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Žilinský, Banskobystrický
Okresy Ružomberok, Banská Bystrica
Obce Liptovská Osada, Hiadeľ, Brusno
Časť Prašivá
Pohorie Nízke Tatry
Podcelok Ďumbierske Tatry
Povodia Váh, Hron
Nadmorská výška 1 651,8 m n. m.
Súradnice 48°52′30″S 19°19′05″V / 48,8751°S 19,3181°V / 48.8751; 19.3181
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po z Hiadeľa cez Hiadeľské sedlo
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Prašivá (1652 m)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Prašivá (1 651,8 m n. m.[1]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad Korytnicou, približne 21 km južne od Ružomberka.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa na západnom okraji Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a časti Prašivá.[3] Leží na hranici Žilinského a Banskobystrického kraja, okresov Ružomberok a Banská Bystrica a zasahuje na katastrálne územie obce Liptovská Osada, Hiadeľ a Brusno.[4] Najbližším sídlom je na západnom úpätí situovaná osada Korytnica-kúpele, rovnakým smerom sú Donovaly, severne sa nachádza Liptovská Lúžna a Liptovská Osada, južným smerom Moštenica, Hiadeľ a Medzibrod a juhovýchodným obec Pohronský Bukovec. Masív patrí do Národného parku Nízke Tatry.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Prašivá je najzápadnejším vrcholom hlavného hrebeňa rovnomennej časti pohoria a vystupuje severovýchodne od Hiadeľského sedla. To na juhozápade oddeľuje Kozí chrbát (1 330 m n. m.) a Kečku (1 225 m n. m.), južne leží Holica (1 341 m n. m.), východne Mlynárová (1 312 m n. m.), Chabenec (1 516 m n. m.) a Ondrejská hoľa (1 592 m n. m.), severne Malá (1 719 m n. m.) a Veľká Chochuľa (1 753 m n. m.) a Skorušová (1 348 m n. m.) a západne Magurka (1 126 m n. m.) a Baba (1 120 m n. m.).[1] Západne sa zvažujúce svahy hrebeňa odvodňujú prítoky Korytnice do Revúcej v povodí Váhu, východné oblasti odvodňuje Sopotnica a južné potok Vážna do rieky Hron. Vrcholom prechádza Cesta hrdinov SNP z Donovál na Chopok.[2] Masív je dobre viditeľný z Donovál, Liptovskej Lúžnej a časti Horehronia.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Hrebeň i vrchol Prašivej je hôľnatý a pokrytý len nízkou vegetáciou, ktorá umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať okolité vrcholy Nízkych Tatier a susednej Veľkej Fatry, no tiež Západné Tatry, Chočské vrchy, Oravskú Maguru i Beskydy, Malú Fatru, Kremnické vrchy, Vtáčnik, Štiavnické vrchy, Javorie, Ostrôžky, Poľanu a Veporské vrchy.[5]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-06-25]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-06-25]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-06-25]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-06-25]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]